Názov freska (poslovenčili sme si ho), pochádza z talianskeho slova " fresco" a znamená čerstvý, svieži. Preto sa freska maľuje do čerstvej a vlhkej vápennej omietky. Naproti tomu "secco", znamená suchý a maľuje sa na suchú vyzretú omietku farbami, ktoré sa miešajú s vápnom, alebo temperovými farbami, ktoré si každý maliar vyrábal sám.
žiacka práca
žiacka práca
žiacka práca
žiacka práca
žiacka práca
Za fresku môžeme považovať aj časť zachovaných skalných malieb prehistorických lovcov napríklad v Altamire. Aj keď fixácia farieb na skalnom podklade sa stala preto, že z vápenného podkladu presakovali minerálne roztoky. Výskyt fresky môžeme nájsť skoro vo všetkých obdobiach a kultúrach. Od neolitických svätýň, v hroboch a chrámoch v Číne, Indii a Egypte, Mexiku a samozrejme aj v Európe. Tu nachádzame fresku už v 6.storočí v etruských hrobových maľbách, v Taliansku ale za pravé technologicky dokonalé fresky maľované uvoľneným maliarskym rukopisom považujeme fresky v Pompejách.
Najznámejší maliari fresiek sú renesanční maliari: Giotto, Masacio a Fra Angelico, technické zdokonalenie fresiek dosiahol Michelangelo a Raffaelo v 15.tom a 16.tom storočí. V priebehu 18.teho storočia freska ustúpila trochu do úzadia a slúžila ďalej len ako podkladová vrstva, ktorá bola dokončovaná kazeínovou maľbou. V tomto prípade hovoríme o Fresko-seko technike. V 20.tom storočí oživili fresku Matisse, Léger, Chagall, Picasso a Munch. Veľmi obľúbenou naďalej zostala v južnej Amerike, kde ňou maľovali umelci ako Orosco, Rivera a ďalší.
Použité fotky: archív autora
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára