Mozaika

Mozaika je výtvarné dielo plošného dekoratívneho charakteru, často monumentálnych rozmerov, poskladané napr. z polámaných alebo rezaných fragmentov farebných skiel, kameňov a minerálov, keramických častí či dlaždíc, prípadne perleti, fixovaných na pevnom podklade pomocou mált a tmelov ale v súčasnosti skôr syntetických lepidiel.  
Pôvodne bola zhotovovaná z rezaných kameňov rovnakej veľkosti. Vynikali v nej predovšetkým Gréci, ktorí používali práve túto tzv. Tesserae techniku. (tal. Tesserae – kocky, štvorčeky) Vhodný kamenný materiál bol sekaný a rezaný do štvorčekov, trojuholníkov a iných geometrických tvarov (veľkosti 1cm) tak, aby po zostavení obrazu fragmenty k sebe čo najtesnejšie priliehali a vytvárali tak odolný kompaktný celok. Mozaiky sa tvorili predovšetkým ako podlahové dekorácie.

V Pompejách sa uplatnil aj spôsob nazvaný Emblemata. Panely, zostavované z drobnejších materiálových fragmentov sa najskôr pripravovali na plátoch z kameňa alebo terakoty a osádzali sa potom vcelku.

V rannej kresťanskej dobe mali mozaiky často kruhový tvar poskladaný z mramoru sekaného do oblých tvarov a kombinovaného spolu s perleťou k zobrazeniu symbolickej perly.

V stredoveku bol veľký záujem o mozaiku. Uplatňovali sa tu exkluzívne materiály – polodrahokamy. Figurálna tvorba tejto doby začína znova rozlišovať aj detaily z drobnejších kúskov.

Zvláštnym druhom bola tzv. Byzantská mozaika (4 – 14 storočie), zo sekaného skla s farebnými glazúrami . Pokiaľ sa používali priehľadné sklá, boli zospodu podkladané zlatou fóliou, pričom sklenené kocky sa zo spodnej strany rôzne tvarovali alebo osekávali v rôznych zámerne nepravidelných smeroch. Tým sa zosilňovali iluminačné efekty (napr. na svätožiarach).

Vedľa kamennej a sklenenej mozaiky sa už od antiky vyskytovala aj mozaika keramická. Terakotové kúsky bývajú rezané z doštičiek alebo priamo lisované.

Súčasnú monumentálnu tvorbu charakterizujú rozmerné plošné alebo reliéfne keramické diela farebné aj nefarebné vytvárané v ateliéroch v celej ploche a pred vypálením rozrezané na diely. Tie sú potom osadené v celku na pripravenú stenu.

V dnešnej praxi sa ploché, dopredu pripravené mozaiky nalepujú lícom na papier alebo plátno a po osadení do malty je lícová fixujúca papierová plocha umytá.

Najstaršie zachované mozaiky literatúra uvádza sumerské štandardy z lazuritu a perlete, lepené asfaltom. Odtiaľ cez Egypt sa mozaika dostala do Európy, kde sa významne rozšírila od 2. storočia v cisárskom Ríme. 

 žiacka práca

Druhy mozaík.

Mozaika Benátska:  Je výzdobná technika. Intarzia farebnými nerovnakými úlomkami perlete, ktoré sú vtláčané do mastného kriedového či lakového tmelu a potom leštené. Bola rozšírená v talianskej renesancii a to hlavne v nábytkárstve. 

Mozaika Florentská: Je spôsob zdobenia objektov, hlavne nábytku inkrustáciou, tzn.vkladaním rezanými a leštenými polodrahokamami a horninami.  Rôznofarebnými materiálmi s výraznou kresbou boli vytvárané geometrické tvary, ale aj rôzne zobrazujúce motívy. V prípade kombinácie mramoru sa spravidla hovorí o technike Pietra Dura. Technika bola rozšírená predovšetkým v renesancii ako mimoriadne boli hodnotené talianske práce z obdobia manierizmu.

žiacka práca

Použité fotky: archív autora