štvrtok 13. októbra 2011

Scagliola

Technika scaglioly nie je v podstate nič iné ako intarzia v umelom mramore. V 16. a 17. storočí nahradzovala techniku pietra dure, ktorá bola pracná a nákladná, pretože vyžadovala kamenársku techniku. Pre tento výrobný spôsob sa nehodí ako základný materiál obyčajná alabastrová alebo štukatérska sadra, pretože je mäkká a ostré hrany špár jednotlivých obrazcov by sa pri brúsení a leštení drobili. Používa sa pálená sadra (tzv. anhydrít) , alebo estrichová sadra. Vzhľadom k dlhšej dobe tvrdnutia, je celý proces omnoho dlhší. Techniku scaglioly môžeme robiť dvoma spôsobmi: Starším, ktorý rôznofarebné plochy skladal ako mozaiku, zrezával a brúsil naraz, alebo mladším, ktorý v mramorovej hmote vytváral lôžka príslušných tvarov, ktoré potom vypĺňal inak sfarbenou hmotou. 

 

Mladší spôsob vyžaduje pomerne hrubú základnú dosku ( najmenej 2 cm), pretože lôžka pre výplňovú hmotu musia byť najmenej 1 cm hlboké. Ďalej vyžaduje jemné a presné opracovanie hrán vytvorených lôžok, kde sa vytvorí špára s výplňovou hmotou. Plát sa potom navlhčí a do lôžok sa vhodnými nástrojmi natlačí mramorová hmota tak, aby trochu prevyšovala zrezanú a hrubo obrúsenú základnú dosku. 



Starší spôsob vyžaduje naopak tuhšiu hmotu, z ktorej sa plát odreže nožom aby mal čisté rovné tvary, ktoré sa k sebe skladajú. Rezanie a brúsenie sa potom robí rovnako ako u normálne nakladaného mramoru, iba nanášanie farebných tmelov sa musí robiť na každú farebnú plôšku zvlášť. 

Použité fotky: archív autora


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára