štvrtok 27. októbra 2011

Marocký štuk-Tadelakt

Marocký štuk alebo tadelakt je dekoratívna omietka na báze vápna, čisto prírodného charakteru, ktorá sa používala už v starej antike. Povrch tejto omietky je veľmi jemný, hladký a po finálnej úprave lesklý. Marocký štuk má vynikajúce termoregulačné účinky a ďalšou jeho vynikajúcou vlastnosťou je, že je vodeodolný a teda je vhodný i do vodou veľmi exponovaných miest (napr. do sprchy, kúpeľne, kuchyne).

Je to starodávna technika pochádzajúca z orientálneho Maroka. Hlavnými zložkami, ktoré sa podieľajú na výslednom efekte, sú do zmesi pridaný mramorový prášok a popol. Nanáša sa v dvoch vrstvách, ktorých konečnou úpravou je zhutnenie lyžicou a zapracovanie ochranného mydla kameňom. Takýto povrch sa stáva vode odolným a nadobúda nádych lesku. Pre jeho vlastnosti, vytlačil použitie obkladov v mnohých kúpeľniach, sprchových kútoch, kuchyniach. Jednou z výhod je celoplošná vrstva bez špár, čím je zabezpečená a zaistená vysoká antibaktériálnosť, k čomu napomáha vápenné zloženie, ktoré pôsobí dezinfekčne. 


Obsah tadelaktu sa nanáša na pripravený povrch v dvoch vrstvách. Spodná vrstva sa nechá zavädnúť, nanesie sa na ňu vrchná vrstva, a keď zavädne, začneme tadelakt leštiť tvrdým hladkým kamienkom. Na malej ploche ním vyvinieme veľký tlak a vďaka tomu sa postupne uzavrú póry na povrchu omietky. Nakoniec sa natrie marseillským mydlom, ktoré opäť zapracujeme kamienkom do povrchu.
Prírodnými omietkami neskúšajte omietať staré glejové alebo kriedové nátery, povrchy natreté olejovými alebo plastovými nátermi, kovy, hladké nenasiakavé a trvalo vlhké podklady. Zloženie výlučne z prírodných materiálov je pre organizmus človeka neškodné. Takéto omietky neobsahujú alergény a sú priedušné, PH neutrálne, na dotyk nie sú chladné a nepôsobia umelo. V interiéri vytvárajú optimálnu, zdraviu prospešnú klímu. Interiérové prírodné omietky sú alternatívou pre tých, ktorí uprednostňujú tradičné spojenie s prírodou a staré techniky. 


Ak by ste chceli čosi podobné aj v exteriéri, musíte rátať nielen s väčšou prácnosťou, ale aj investíciou. Môžete sa však inšpirovať predkami, ktorí sa o vonkajšie omietky pravidelne starali alebo ich ochránili dostatočným presahom strechy a osadením stavby výraznejšie nad terén. Aby zostala prírodná hlinená omietka do exteriéru naozaj prírodnou a dostatočne trvácnou, výskumníci stále experimentujú s jej zložením. Inak by musela totiž obsahovať stabilizačné chemické zložky, čo je pre ekostaviteľstvo neprijateľné.
Zloženie: Prírodné hydraulické vápno, kremičité piesky s odstupňovanou zrnitosťou, mramorová múčka, hlina, popol, kremelina, celulóza. 
Tadelakt sa dá kúpiť aj ako namiešaný prášok, ktorý sa vmieša postupne do udaného množstva čistej, studenej vody. Používa sa pri tom vŕtačka s habarkou alebo miešací stroj. Nechá sa 30 min dozrieť a ešte raz sa premieša. Namiešaný tadelakt treba spracovať v priebehu 8 – 10 hod. 

 
Nástroje: Berberi v Marákeši pracujú so skutočne jednoduchými ale účinnými nástrojmi. Najdôležitejší nástroj je kameň, ktorý je s pribúdajúcim časom používania  stále hladší, lepší a cennejší.
Iné používané nástroje sú: Lyžice na nanášanie, porovnateľné s našimi murárskymi lyžicami, malé, vlastnoručne zhotovené drevené rozotieracie doštičky, a malé, zo zvyškov plastu zhotovené špachtle. Pri zhutňovaní lyžicami z ušľachtilých ocelí sa môže vytvárať šedý kovový oter. Lyžice z pružinovej ocele produkujú oteru menej. Treba dať pozor, aby tadelaktované povrchy pri zhutňovaní lyžicou neboli príliš suché. Čím sú suchšie, tým viac je kovového oteru. 
Vhodný kameň sa hľadá v prírode, v obchodoch s kameňmi alebo v ezoterických obchodoch s liečivými kameňmi. Vhodné kamene vznikajú z tvrdej hustej horniny napr. bazaltu alebo achátu. Kremene by mali mať priemer max. 8 cm a jednu skutočne hladkú, plochú a málo zvlnenú plochu. Pretože ideálne kamene sú dosť zriedkavé, môžu sa vhodné kamene za mokra vybrúsiť brusným prostriedkom na sklenenej platni. 


Vhodné podklady:
Tadelakt sa môže robiť na hydraulickú vápennú omietku ako aj na vápenno-cementové omietky. Povrch omietky nemá byť príliš hladký, ale natiahnutý lyžicou, hladítkom, alebo prehobľovaný hoblíkom. Omietky nemusia byť presne vyrovnané hladítkom. K marockému prostrediu sa veľmi dobre hodia mierne vlnité, len lyžicou vytvorené omietky. To znamená, že staré omietky majú byť odstránené, alebo otlčením pripravené pre novú vápennú omietku.
Namiesto suchej stavby so sadrokartónom alebo sadro-vláknitými doskami odporúčame stavbu z dosák z drevenej vlny s magnezitovým spojivom (heraklit) ako nosičom omietky. Suché vápenné a vápenno-cementové omietky treba vopred namočiť a pieskujúce podklady dôkladne omiesť a spevniť kazeínovým základom. Treba odstrániť zhluky spojiva a z betónu odstrániť zvyšky debnárskeho oleja. Odstrániť zle držiacu omietku a časti muriva opraviť materiálom toho istého druhu.

Spracovanie:
Krátky popis postupu obvyklého v Maroku: Tadelakt sa nanesie lyžicou a rozotrie sa malou drevenou roztieracou doštičkou a tým sa trochu zhutní. Potom sa vyhladí plastovou špachtľou a kameňom krúživými pohybmi. Tadelakt musí byť zavädnutý tak, že sa dá leštiť. Tento okamih závisí od sacej schopnosti a zvyškovej vlhkosti podkladu ako aj od poveternostných podmienok, a môže sa prípad od prípadu veľmi líšiť.


Postup v našich podmienkach: Benátskou lyžicou sa natenko nanesie tadelakt, nechá sa zavädnúť a nanesie sa druhá vrstva. Keď je zavädnutá, vyhladí a vyleští sa benátskou lyžicou. Plastovou špachtľou sa dajú uzavrieť malé póry a dierky. Hladiace mydlo sa nanesie mäkkým štetcom tak, aby sa povrch nasýtil. Po krátkom zavädnutí vyleštíme plochu kameňom. Tým vznikne vysoký lesk a povrch bude odpudzovať nečistoty a vodu a bude vhodný do vlhkých priestorov. 


Chemicky tu vznikne vodou nerozpustné vápenné mydlo tým, že mydlo reaguje s vápnom v podklade. Púnsky vosk sa použije, keď chceme vysoký lesk, a nanesieme ho tenkou vrstvou pomocou benátskej lyžice a po uschnutí vyleštíme lyžicou. Emulzia karnaubského vosku môže byť tiež použitá na zvýšenie lesku. Emulzia sa rozotrie mäkkou utierkou a vyleští. 


Údržba: Čistíme vodou, v prípade potreby s prídavkom marseillského mydla. Povrch umývame mäkkou handrou alebo špongiou.
Nepoužívame žiadne čistiace prostriedky pre domácnosť alebo tvrdé špongie. Pri nanášaní tadelaktu v dosahu striekajúcej vody sa má po 2 – 3 dňoch schnutia naniesť druhý raz hladiace mydlo. Mydlo sa môže rovnomerne vyleštiť zvitkom mäkkej látky vloženej do plastového vrecka.


Použité fotky: archív autora, http://www.tierrafino.cz/tadelakt.html



















10 komentárov:

  1. už asi mesiac zháňam info presne o tomto!
    všetci na mňa pozerali ako na blázna, keď som
    ukazovala fotky..!
    takže ďkjm!
    myslíš, že to zvládne urobiť aj laik?
    a ak nie, nepoznáš pls niekoho, kto by mi vyrobil
    také schody? koľko by to asi stálo?
    ďkjm, enrú :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. chcela som sa v roku 2010 zucastnit nejakeho praktickeho kurzu, ale povedali mi, ze je kriza, byvaju aj v Cechach nejake kurzy ale odtial mi neodpovedali. Pisala som si s jednym panom, ktory dodaval zarobeny material myslim ze bol z firmy Kreidezeit, ktory mi hovoril ze to zvladne aj laik a dokonca zena. Takze asi tak. Problem pri tejto omietke je, ze neviem najst presny recept kolko ktorej suroviny treba dat a aky ma byt il abo hlina, ktora je tam ako zaklad, takze som si to nevedela namiesat sama. Ak si ale kupis namiesanu zmes, ktora nieje najlacnejsia, muozes sa aj podla tohoto postupu zabavat do sytosti. Vela trpezlivosti pri hladeni kamienkom do vysokeho lesku.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. hoja, robime tadelakt s Tomášom Bužekom zo Zaježovej z jeho vlastnej zmesi. Opytam sa za tie schody, v podstate zakladom interakcie hliny a jej podobnym zmesiam a ludskych noh je chodit naboso alebo v ponozkach, nie v topankach. V pripade papuc pouzit urcite naslapne koberce.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi by bolo odvážne poprosiť o recept na namiešanie vlastného tadelaktu?
      Chcem to pre vlastnú potrebu a pre študentov, ktorých učím o hlinených omietkach. Ak by sa dalo, vedeli by ste mi dať zhruba pomery, ja si to aj tak všetko sama musím vyskúšať.
      Ďakujem, ak mi moje vlastné deti trocha odrastú, určite by som sa prišla pozrieť na taký kurz.

      Odstrániť
  4. hoja Gemerka,
    tu je jednoduchá verzia tadelaktu:
    3 diely vápenného hydrátu
    3 diely mramorovej múčky
    1 diel bieleho cementu
    1 diel veľmi jemného piesku
    pigmenty podľa chuti

    pokročilejšia verzia je pracovať s dobre odstátou vápennou kašou a s prídavkom puzolánov, ktoré dodajú vápnu hydraulické vlastnosti.

    tak skúšaj...

    t.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ešte jeden dotaz.
    Takže hlinu tam nedávate žiadnu?
    Lebo by to mala byť hlinená omietka, a nejak ju tam v zložení nevidím...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tadelakt-Marocký štuk ve vlastní receptuře, 25kg směsi u nich stojí 75,-kč a vychází to asi na 10m2. Kompletně to dělají za 800,- za 1m2(práce včetně materiálu), ta cena je bezkonkurenční, na stránkách jsou i nějaké fotky.
    http://www.remesla-jirikov.cz/index.php/cenik-tadelakt-marocky-tuk

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Pekny den. Chcela by som sa opytat na opravy tadelaktu na umyvadle. Mam vlastnorucne robene, tadeklaktom omietnute umyvadlo asi tri roky. Pouzivanim sa dno umyvadla poskodilo - drobne oskretie po celej ploche dna umyvadla. Chcela by som to spravit nanovo, ale len to dno, lebo umyvadlo je velke. Ako to najlepsie urobit? Nejake rady, aby som nieco nespravila zle, poprosim.
    Dakujem

    OdpovedaťOdstrániť